Dnes na nás z každej strany útočia správy o nedostatku a vysokých cenách elektrickej energie, plynu a tepla. Sú to hrozby, ktoré ohrozujú náš život. Ako keby sme nemali týchto život ohrozujúcich hrozieb dosť a potrebujeme nechať vybuchnúť aj ďalšiu hrozbu, hrozbu ohrozenia zásobovania pitnou vodou.
Všetci sme svedkami veľkého sucha, ktoré nás postihlo tento rok. Voda je život. Bez vody nikto neprežije. Bratislava má tú výhodu, že časť jej katastrálneho územia sa nachádza na severe Žitného ostrova popod ktorý preteká najväčšia zásobáreň pitnej vody v strednej Európe. Nejde o statickú zásobu pitnej vody. Ide o tečúcu pitnú vodu. Bratislava má k dispozícii poklad nevyčísliteľnej hodnoty.
Je pre mňa alarmujúce a šokujúce, že na rozhraní mestských častí Vrakuňa a Ružinov sa už desaťročia nachádza skládka chemického dopadu. Ďalšou takouto toxickou skládkou je skládka v bratislavskej mestskej časti Rača v lokalite Žabí majer.
Súčasnému primátorovi Matúšovi Vallovi tieto hrozby zjavne neprekážajú. Dokázal to svojim nekonaním, respektve svojim vysoko formálnym konaním. Veď prečo. Zarobiť sa na nich nedá a čo tam po tom, ak to vybuchne až po mojom odchode. Ukazuje sa, že ho prioritne zaujíma iba „výpalnícky“ biznis prinášajúci vysoké zisky. Jednoducho sa riadi heslam „bližšia košeľa ako kabát“ alebo „po mne potopa“. Matúš Vallo tak patrí medzi tých, ktorí nesú priamu zodpovednosť za ohrozenie pitnej vody na Žitnom ostrove.
Osobne si veľmi vážim všetky poklady, ktoré nám zanechali naši predkovia. Medzi tieto poklady patrí aj pitná voda na Žitnom ostrove. Z tohto dôvodu odstránenie opísanej hrozby patrí medzi moje priority. Riešenie problému postavím na dvoch princípoch. Prvým je princíp znižovania toxicity kontaminovanej vody. Druhým je odstránenie zdroja znečistenia. Ako je možné, že desaťročia sa
o tejto hrozbe iba diskutuje hoci sú princípy odstránenia problému známe?