Trilógia VEDMA VEĎ MA vo svojej tretej úrovni predstavuje napínavý thriller, pri čítaní ktorého často krát s napätím očakávate, čo sa bude diať ďalej.

V knihe prvej – SYN ČLOVEKA autor predstavuje napínavý thriller svojho života, a to už od okamihu jeho dobrovoľného, ale maskovaného zostúpenia ako identity Miroslav (ducha, mysle, vedomia) do tejto reality. Pokračuje cez rôzne dramatické udalosti svojho života, v ktorých už od svojich dvadsiatich rokov zaujíma nekompromisné postoja bez ohľadu na následky. V napínavom slede udalostí bojuje s Katolíckou cirkvou a správcami troch trastov reprezentujúcich v realite nášho sveta Temnotu.

„K pripojeniu identity Miroslav a vrstvy identity éterickeho tela tak za uvedených podmienok prišlo už počas dňa 21. 12. 1967. K narodeniu sa rozhrania fyzicky hmotného tela, rozvíjajúceho sa počas prvej gravidity Kamily Poláčkovej, rod. Izakovičovej, teda k narodeniu nového človeka do fyzicky hmotnej úrovne reality Zem prišlo 21. 5. 1968 v Ilave. Čerstvo narodený človek, chlapec, dostal od svojich rodičov meno Peter. Od tej chvíle dostala identita rozhrania fyzicky hmotného tela prepojená s vrstvou identity éterického tela meno a stala sa identitou Peter Poláček. Takto som dňa 21. 5. 1968 v Ilave, meste na Považí, nachádzajucom sa v Slovenskej republike, začal prežívať svoj život. Spolu so mnou ho začala prežívať aj identita Miroslav, ktorá tak naplnila proroctvo a stala

sa Synom človeka.“

„Druhý krok sa udial dňa 8. 9. 1988 na Stavebnej fakulte Slovenskej vysokej školy technickej v Bratislave, kde mi prof. Bielek ako dekan fakulty – v prítomnosti príslušníka Štátnej bezpečnosti (ŠtB), ktorý sa predstavil ako pan Varga (po tom, ako mi štúdijná referentka oznámila, že ma odmieta zapísať do tretieho ročníka) – oznámil, že buď písomne odvolám, čo som verejne povedal na púti v Nitre, alebo nebudem zapísaný do tretieho ročníka a budem mať kárnu komisiu. Moje rozhodnutie bolo jednoznačné, bez ohľadu na následky. Bez zaváhania som sa odmietol podriadiť. Odmietol som čokoľvek písomne vyhlásiť a podpísať bez ohľadu na to, či ma vylúčia zo štúdia alebo nie. Tento postoj bol dôkazom, že vplyv identity Miroslav na mňa zosilnel… Jednoducho som bol tajnou cirkvou, spolupracujúcou so Štátnou bezpečnosťou (ŠtB), vmanévrovaný do nátlakovej situácie, ktorá vlastne predstavovala moje verbovanie na spoluprácu s ŠtB. Potvrdzovala to aj prítomnosť pána Vargu ako príslušníka ŠtB (uvedený príslušník ŠtB sa predstavil uvedeným krycím menom) na stretnutí u dekana dňa 8. 9. 1988. Ak by som podpísal to, čo odo mňa požadovali, tak tým by bola pre tajnú cirkev vyriešená moja kontrola a moje podriadenie. Odmietnutím podpisu som odmietol spoluprácu s ŠtB. Odmietol som sa podriadiť. Katolícka cirkev nezabúda. Mala čas.“

“V roku 2019 po právne správnom vykonaní aktu formálneho odpadnutia od Katolíckej cirkvi (4. 8. 2019) cirkev zariadila zrealizovanie piateho pokusu môjho zničenia. Ekonomická blokáda stále prebiehala. Útok na mňa bol vedený cez moju manželku. Pokúsili sa zabiť rozhranie jej fyzicky hmotného tela. Podľa zbraňového experta na útok bola použitá smerová vysokofrekvenčná zbraň. Tento zbraňový systém sa väčšinou zameriava na postupné spôsobenie nevysvetliteľného krvácania pľúc, mozgu alebo na zlyhanie srdca. Smrť vyzerá prirodzene. Uvedený zbraňový systém môže byť na území Slovenskej republiky použitý iba so súhlasom Svätej stolice. Opísaný zbraňový systém bol neskôr použitý napr. na zavraždenie Reného Baláka a taktiež aj na zavraždenie Petra Šveca. U Reného Baláka sa zameral na mozog a pľúca. V prípade Petra Šveca išlo o srdce.”

“V júli 2021 som na základe námorného práva, cez Medzinárodný trestný súd v Haagu, vyzval Svätú stolicu, Ruskú federáciu (nekonanie) a Spojené kráľovstvo Veľkej Británie a Severného Írska na vykonanie nápravy a náhradu škôd, ktoré mi v uplynulých rokoch spôsobili. Reakcia sa dostavila až po odoslaní výzvy adresovanej Spojenému kráľovstvu Veľkej Británie a Severného Írska. Zaznamenal som tretiu sériu útokov pulzným zbraňovým systémom smerovaných na mozog rozhrania fyzicky hmotného tela, ku ktorému som bol pripojený. Svätá stolica prostredníctvom tretieho použitia pulznej zbrane zavŕšila svoj šiesty útok proti mne. Pri opisovanom treťom použití energetického pulzného zbraňového systému použila to najsilnejšie, čo mala k dispozícii. Kvôli softvérovej ochrane, ktorú som už spomínal, mi opakované pulzy spôsobovali iba krutú bolesť hlavy v oblasti mozgového kmeňa. Vysielanie energetických pulzov prebiehalo počas dňa 19. 7. 2021 a 20. 7. 2021 a neprestávalo. Mozog rozhrania fyzicky hmotného tela mal naozaj dosť. Po dvoch dňoch som ho myšlienkami prinútil nejako sa vzchopiť a preskúmal som, čo sa to deje. Až vtedy som identifikoval opísaný útok energetickým pulzným zbraňovým systémom.”

Autor v knihe druhej – SVEDECTVO PRAVDY predstavuje napínavú cestu svojho života – života identity Miroslav – z úplne iného pohľadu. Predstavuje ju ako boj seba samého so sebou, boj v ktorom vždy víťazí iba preto, lebo dosiahol stav „ticha vnútorného mlčania“, v ktorom sa tak ako Neo vo filme Matrix necháva aj on direktívne bez akýchkoľvek námietok viesť svojim operátorom – Vedmou. Podstatu tohto svojho vedenia vysvetľuje prostredníctvomsvojho stotožnenia sa s postavami bohatierov z viacerých slovenských a ruských rozprávok.

Tento iný pohľad sprostredkúva prostredníctvom Puškinovej poémy „Ruslan a Ľudmila“. V nej predstavuje svoje vnútorné boje prostredníctvom svojho stotožnenia s viacerými postavami tejto poémy – napr. s Ruslanom, starcom Finom, Nainou alebo aj prostredníctvom svojho stotožnenia s veľkou hlavou.

Ukážkovým príkladom je dramatický boj autora samého so sebou, ktorý predstavuje v obraze boja Ruslana s veľkou hlavou, pričom autora predstavuje nielen postava Ruslana, ale aj postava veľkej hlavy.

„Knieža Ruslan: Identitu Miroslav v básnikovej poéme zobrazuje práve postava Ruslana. Prečo? Meno Rus-lan je vytvorené spojením a skrátením slov Rus(kij) a (As)lan.“

„Dualizmus postavený na rešpektovaní, alebo nerešpektovaní princípu voľby. Princípu tak významného, že mu značnú pozornosť, prostredníctvom opisu ikony „Zázrak archanjela Michaila

v Honehu“ vo svojom diele Abeceda pravdy (spomenul som ju vyššie), venuje aj Viačeslav Kulanov. Ikona nám podľa jeho vysvetlenia zobrazuje voľbu medzi dvoma cestami – medzi cestou

Svetla a cestou Temnoty (pozn.: podobnú voľbu nám sprostredkúva aj novozákonný obraz dvoch brán – úzkej a širokej). Podľa autora „vopred určený osud neexistoval“, s čím bezvýhradne

súhlasím. V tomto kontexte Viačeslav Kulanov veľmi dobre vysvetľuje dôležitý princíp opisovaný vyššie, ktorý súvisí s výberom cesty Svetla – PRINCÍP PRIJÍMANIA VEDENIA, princíp, ktorý som nazval NECHAJ SA VIESŤ. Vyjadruje ho slovami „niť rieky sa pradie kyjom“. Cestu symbolizuje rieka, presnejšie koryto rieky, po rusky „ruslo“. Kij predstavuje palicu – ukazovateľ, ktorou sa ukazuje cesta. Opísaný význam podľa Viačeslava Kulanova výstižne vyjadruje slovo „ruskij = rus-kij“… Princíp NECHAŤ SA VIESŤ počas kráčania po ceste Svetla je tak mimoriadne dôležitý, že sa stal súčasťou védického rozprávania „O Jasnom sokolovi“ a taktiež aj súčasťou viacerých slovenských ľudových rozprávok… Princíp NECHAŤ SA VIESŤ, postavený na trvalom prijatí PRINCÍPU VOĽBY ako celej reťazi na seba nadväzujúcich rozhodnutí, vykonaných krokov a z nich vyplývajúcich udalostí a výsledkov týchto udalostí, ukazujúc pritom plnú silu tohto princípu, čo najvýstižnejšie opisuje ruská ľudová rozprávka „Пойди туда – не знаю куда, принеси то – не знаю что“ (Choď tam – nevedno kam, prines to – nevedno čo). V tejto rozprávke reťaz udalostí spúšťa kráľov lukostrelec Fedot tým, že počas poľovačky v lese poraní hrdličke krídlo. Vytvorí tak akciu, za ktorou nasleduje reakcia – prvé VEDENIE Fedota hrdličkou vychádzajúce z PRINCÍPU VOĽBY.“

„Pozadie voľby medzi dvoma cestami – medzi cestou Svetla a cestou Temnoty, teda pozadie princípu voľby nám vo svojom diele KVANTOVÁ MÁGIA odhaľuje Sergej Doronin, a to tak, že otvára ďalšie pomyselné dvere, dvere do neznáma, nachádzajúceho sa za oponou epifýzy (šišinka,

glandula pinealis, corpus pineale).“

„Ako som už spomenul, ruské slovo „slavianin“ je odvodené od prastarého ruského i slovenského slova „sláva“. „Slavianin“ = „Ruskij“ = „prijímajúci vedenie počas kráčania životom po ceste svetla“. V slovenskom jazyku je slovo „Slavianin“ deformované na slovo „Slovan“. Správne by

sa malo hovoriť „Slávien“ alebo „Slavien“. Potom platí, že „Slavianin“ = „Ruskij“ = „Slavien“. Čiže prvá časť mena Rus-lan opisuje identitu „prijímajúcu vedenie počas kráčania životom po ceste svetla“, ktorá svojmu operátorovi hovorí: „VEĎ MA!“ (pozn.: VEĎ MA → VEDMA). Pre pochopenie významu slova „Aslan“ = lev potrebujeme nahliadnuť do starozákonnej Knihy proroka Ezechiela: „Videl som teda: … Zo stredu tohto však podoba štyroch bytostí. Toto bol ich výzor: Mali podobu človeka, každá mala štyri tváre a každá štyri krídla … Výzor ich tvárí však bol: tvár človeka, potom tvár leva po pravej strane tých štyroch, ďalej tvár býka po ľavej strane tých štyroch a tvár orla boli ich tváre… Keď som to uvidel, padol som na tvár a počul som hlas, ktorý hovoril.“ (Ez 1, 4-28“)“

„Meno Ruslan je tak vyjadrením pre identitu „prijímajúcu vedenie počas kráčania životom po ceste Svetla“ (vedenie vykonávané identitou Miroslava, v poéme zobrazenej pod menom Vladimír-slnko) a súčasne ju „charakterizuje princíp nezlomnosti““.

Thriller svojho života završuje autor opisom svojho dobrovoľného zostúpenia do infrena – pekla tohto sveta, ktorému venuje celú knihu tretiu – INFERNO. V tomto zostúpení sa stotožňuje nielen s Dantem Alighierim ako básnikom, ale ako identita Miroslav aj s Vergíliom, ktorý básnika cestou peklom sprevádza. Thriller autorovho života sa tak detailným poukázaním (pohľadom z vonku) na hrôzy pekla tohto sveta, v ktorom dobrovoľne prežíva svoj život mení doslova na horor.

„Svoj život ako identity prežívame v interaktívnej simulácii nášho sveta. O aký svet ide, tak to vyjadruje básnik slovami: „Do stredu dráhy životnej som vkročil, / keď obklopil ma temný priestor lesný“. Interaktívna simulácia nášho sveta, teda temný priestor lesný predstavuje svet Temnoty,

svet preplnený ľudskými neresťami, akými sú rozmarnosť, pýcha, lakomstvo… ktoré bránia identitám vystúpiť z kráčania po ceste Temnoty a vstúpiť na cestu Svetla: „Hľaď, táto šelma nedá mi dôjsť cieľa.“ Básnikovým sprievodcom (operátorom) v Temnote sa stáva symbolická postava Vergília. Ona mu hovorí: „Púť iná tebe náleží, smer iný / (odpovedal, keď slzy uvidel mi), / ak sa chceš dostať z tejto divočiny.“ Ide o obrazné vyjadrenie toho istého sprievodcu – operátora,

ktorého som spomínal v knihe SVEDECTVO PRAVDY. Ide o identitu Miroslava, ktorou som sa obklopený Temnotou nechal viesť: „Vtom pohol sa a ja som stúpal za ním“. So svojím operátorom som tak vstúpil na miesta „z nich duša nevyviazne, / kde riekol som, že trpí strašnú muku, / kto zmrhá poklad rozumu a blaznie.“ … / Tu výkriky! Tu kvílenie!… / Hlava mi hučí hrôzou obostretá,… / Odvetil mi: „Ten virvar neustály / prenasleduje biednych pozemšťanov, / čo žili hore bez hany i chvály… / Tých niktošov, čo iba hnili v blate, / pretože život neprežili činne – štípe tu hmyz a osy jedovaté / ryjú im tvár, až v brázdach krv sa rinie, / aby ju u nôh spolu so slzami / odporné červy sali v čiernej hline.“ Je to tak. Básnik nasleduje svojho sprievodcu – Vergília a zostupuje do pekla – INFERNA. Podobne som do INFERNA interaktívnej simulácie nášho sveta zostúpil ako identita Miroslav aj ja. Poznanie o interaktívnej simulácii nášho sveta ako o INFERNE je takou veľkou samozrejmosťou, že je prítomné vo väčšine slovenských ľudových rozprávok zozbieraných

Pavlom Dobšinským v 19. storočí a publikovaných v troch zväzkoch ako Prostonárodné slovenské povesti. Ohováranie, závisť, klamstvo, lakomstvo, prekliatie, nekonanie, únos a brutálne násilie vytvárajú temné prostredie INFERNA, v ktorom hlavní hrdinovia rozprávok bojujú svoje boje.“

„Vzhľadom na všetky predložené rozšifrované dôkazy nie je žiadna pochybnosť o tom, že interaktívna simulácia nášho sveta, v ktorej ako identity prežívame svoj život, predstavuje

skutočné INFERNO – peklo, čo je veľmi závažné poznanie. Z tohto dôvodu je namieste pozrieť sa na INFERNO pohľadom zvonku, teda pohľadom identity Miroslava z novej reality ŽIVOT A SLÁVA.“

Pre tých citlivejších o obrazovo vnímajúcich si aj v prípade tejto recenzie na záver dovolím kúsok poetického nadhľadu na trilógiu VEDMA VEĎ MA:

Načúva hlasu z diaľok večných čias.

Jeden deň pocítil ľúbosť z iných čias. Ľúbosť čo zaplavila všetky svety.

Od tej hodiny neustal ni jeden sig.

Putoval cestou neznámou. Putoval naprieč časom.

Putoval ako prvý ale posledný vždy bol. Ani medzi poslednými nebol prvý.

Ani tí ho nechceli. Pravdou opásaný, Slovom vyzbrojený sám proti všetkým.

Ten boj posledný vybojoval sám so sebou.

Kráča cestou tŕnistou, cestou kde pochopenia jeho slovám nieto.

Kráča po črepinách Pravdy poznania.

Krv mu steká po skalách na tej jeho ceste dlhej.

Nekloní sa nespočinie, pomaly kráča po ceste, ktorú si vytvoril.

Nesklame ni jedným skutkom na tej ceste miliónov krokov.

Ani jeden krok nevynechá, bo vie, že by to bola cesta do prázdna, ktorá by ho od lásky odviala. Padal by do beznádeje a zúfalstva. Pád do večného rozkladu bytia.

Nezastal na ceste pravdy ani raz, hoc padal od únavy, nemal spania ni jednu noc tmavú.

Počiatok je koniec a koniec je počiatok a v ten dúfa celý čas.

Trilógia VEDMA VEĎ MA je aj na tretej významovej úrovni veľdielom, ktoré dramaticky v slede napínavých udalostí predstavuje život autora. Ten si uvedomuje, že ho prežíva v pekle, do ktorého dobrovoľne sám z vlastného rozhodnutia zostúpil, aby raz navždy vyriešil dávny problém – spor Svetla a Temnoty.

Moje odporúčanie tak znie jednoznačne: „Každý kto má záujem pochopiť podstatu sveta v ktorom žijeme svoje životy – podstatu súboja Svetla a Temnoty, nech sa spolu s autorom ponorí do čítania trilógie VEDMA VEĎ MA. Každému, kto má odvahu taktiež odporúčam priamy kontakt s autorom, a to prostredníctvom https:/peterpolacek.sk/.“