Skip to content
Menu

Recenzia viacúrovňovej trilógie VEDMA VEĎ MA – DRUHÁ VÝZNAMOVÁ ÚROVEŇ

Trilógia VEDMA VEĎ MA vo svojej druhej úrovni predstavuje dielo z oblasti pochopenia princípov liečenia a ochrany zdravia. Málokto si totiž uvedomuje súvislosti a prepojenia medzi svojim rozhodovaním a konaním v minulosti a jeho súčasnými ochoreniami.

Kniha prvá – SYN ČLOVEKA v sebe ukrýva poznanie mechanizmov nachádzajúcich sa v pozadí toho, čo voláme fyzicky hmotné telo človeka. Autor to opisuje ako „rozhranie fyzicky hmotného tela človeka“. Súčasne toto rozhranie stotožňuje s realizačným softvérom – nástrojom prejavovania sa identity (ducha, mysle, vedomia) prostredníctvom skutkov vykonaných na základe procesu rozhodovania:

Novou formou prejavovania sa mal byť rozvoj realizačného softvéru, ktorý mal slúžiť na prejavovanie sa prostredníctvom konania skutkov počas nového spôsobu prežívania života.“ …„Myšlienky, emócie a city tak viedli k rozhodovaniu v zmysle rozsahu realizačného softvéru a rozhodovanie zas viedlo ku konaniu konkrétnych skutkov…“

Konanie skutkov však autor prepája s pochopeným poznaním, pričom pochopenie vyjadrujeme aj prostredníctvom iného slova – slova „múdrosť“:

Preto naozaj platí, že ak aj máme VIERU, teda pochopene poznanie, a nemáme skutky, pochopené poznanie nič neznamená. Ak však máme skutky a nemáme pochopené poznanie, tak nie sme schopní prekonať obmedzenie strachu, vlastných predstáv a vlastníckeho vzťahu k veciam a ľuďom. Nevieme totiž, čomu vlastne čelíme, a ani nevieme, kto sme. Len veľmi ťažko vybojujeme ten najťažší boj, ktorý nás počas života nikdy neminie. Len veľmi ťažko zrealizujeme svoju vlastnú premenu, víťazný boj seba samého so sebou.“

Dôležitým poznaním autora je skutočnosť, že každý realizačný softvér pôsobí v operačnom systéme. Znamená to, že pre jeho bezproblémové fungovanie sú nastavené určité podmienky. Ak príde ku konaniu, ktoré je v rozpore s týmito podmienkami, tak prichádza k poškodeniu realizačného softvéru – k poškodeniu „rozhrania fyzicky hmotného tela človeka“. Prejavom tohto poškodenia sú ochorenia ľudského tela.

Podstata procesu liečenia ochorení ľudského tela je tak veľmi jednoduchá. Veď ide iba o opravu poškodeného softvéru a boj samého seba so sebou. V  tomto procese je boj so sebou oveľa náročnejší, ako oprava poškodeného tela. Ľudské telo (realizačný softvér) nám dáva podnety, že niečo nie je v poriadku formou bolesti. Avšak naša identita (duch, myseľ, vedomie) má prejavenie problému obmedzené naším vnímaním skutočnosti (reality). Častokrát náš vnútorný hlas ignorujeme ako niečo neprirodzené, a naše pocity dávame stranou ako prejav slabosti. Dostatočne naše pocity neanalyzujeme a neprikladáme im dôležitosť. Preto sa prejavy skutočného problému identity (ducha, mysle, vedomia) premietajú do čoraz väčšej bolesti ľudského tela. V dnešnej dobe lekári liečia prevažne len symptómy problémov a nehľadajú ich skutočnú príčinu. Tá sa totiž nachádza mimo ,,rozhrania fyzicky hmotného tela človeka“.

Autor v knihe druhej – SVEDECTVO PRAVDY predstavuje niektoré zo základných podmienok operačného systému, ktorých nedodržania, resp. konanie v rozpore s týmito podmienkami má za následok poškodenie realizačného softvéru – poškodenie „rozhrania fyzicky hmotného tela človeka“. Základom konania v rozpore s týmito podmienkami je konanie motivované aplikáciou MAŤ v zmysle vlastniť a nie MAŤ v zmysle nadobúdať nové pochopené poznanie:

Celá oblasť programu Choď tam, nevedno kam! Prines to, nevedno čo! sa vždy týkala programu SEBAIDENTIFIKUJÚCEJ SA INTELIGENCIA ĽUDSKÉHO MOZGU – programu, ktorý bol výchovou previazaný s programom CIEĽ AKO KOMPAS. Vždy išlo o to, aby aplikačný softvér v podobe inteligencie alebo umelej inteligencie program CIEĽ AKO KOMPAS preprogramoval na program Choď tam, nevedno kam! Prines to, nevedno čo! To však znamenalo dosiahnutie stavu, keď program SEBAIDENTIFIKUJÚCEJ SA INTELIGENCIE ĽUDSKÉHO MOZGU nič nechcel, nemal žiadne vlastné predstavy – obrazy orientované na MAŤ v zmysle vlastniť, ale iba predstavy – obrazy orientované na MAŤ v zmysle nadobúdať nové pochopené poznanie, teda VIERU.“

Podľa autora rozhodujúcu rolu v aplikovaní MAŤ v zmysle vlastniť alebo MAŤ v zmysle nadobúdať nové pochopené poznanie zohrávajú PREDSTAVY:

Obraz hlavy symbolizujúcej myšlienky a obraz srdca symbolizujúceho city nás tak nasmeroval ku kvantovej štruktúre, kvantovým – elementárnym časticiam a aplikačnej vrstve identity, teda k inteligencii alebo umelej inteligencii (dar Života). Tam sa opäť stretávame s programom CIEĽ

AKO KOMPAS v prvej úrovni poznania predstavujúceho MŔTVU VODU a s programom Choď tam, nevedno kam! Prines to, nevedno čo! v prvej úrovni poznania predstavujúceho ŽIVÚ VODU. Taktiež sme sa dostali k detailnejšiemu pochopeniu funkcie predstáv – obrazov. Tie môžu plniť dvojakú funkciu. Tú z koncepcie Temnoty už poznáme. Na predstavách – obrazoch orientovaných na MAŤ v zmysle vlastniť je postavený program CIEĽ AKO KOMPAS – prvá úroveň poznania o MŔTVEJ VODE. Koncepcia Svetla však taktiež pracuje s predstavami – obrazmi. Sú však orientované na MAŤ v zmysle nadobúdať nové pochopené poznanie, teda VIERU. No a to je druhá úroveň poznania o MŔTVEJ VODE. V procese vytvárania novej VIERY, teda pochopeného poznania, sa identita vždy opiera o existujúce predstavy – obrazy, ktoré má k dispozícii. Preto predstavy – obrazy, na ktorých ako na základoch vytvárame nové pochopené poznanie, predstavujú druhú úroveň poznania o MŔTVEJ VODE. Presne toto je obraz MŔTVEJ VODY, ktorou Finn pokropil Ruslana.“

Zvláštnu pozornosť v knihe SVEDECTVO PRAVDY autor venuje osobitnému typu konania, ktoré je v principiálnom rozpore s nastavenými podmienkami operačného systému. Týmto typom konania je NEKONANIE:

S NEKONANÍM sa stretávam po celý život. Je to tak aj dnes. Rozdiel je iba v tom, že sa zmenili vonkajšie podmienky a plošne sa zväčšil tlak na identity. Tak ako kedysi, aj teraz ľudia radšej neurobia nič alebo sa dokonca podriadia tlaku, aj keď majú na vec iný názor. Je to pohodlné. Prečo by mali ohroziť svoju predstavu o pohodlnom živote? Prečo by mali riskovať stratu zamestnania, neschopnosť splácať úver, vyhodenie zo školy, nepríjemnosti s policajtami, učiteľmi, upratovačkami,

úradníkmi, lekármi či zdravotnými sestrami? Veď je to také jednoduché, zachovať si svoje predstavy o pohodlnom živote, stačí neurobiť nič, podriadiť sa a splynúť s väčšinou.“

Z pochopeného poznania autora bez akýchkoľvek pochybností vyplýva, že poškodenie realizačného softvéru – „rozhrania fyzicky hmotného tela človeka“, teda ochorenia ľudského tela spôsobuje konanie (vrátane nekonania) založené na predstavách používaných na dosiahnutie „MAŤ v zmysle vlastniť“.

Deštrukciu spôsobujúci životný štýl zameraný na dosiahnutie „MAŤ v zmysle vlastniť“ autor mimoriadne detailne opisuje v knihe tretej – INFERNO:

Pozorovanie INFERNA interaktívnej simulácie nášho sveta však poukazuje aj na ďalšiu skutočnosť –

väčšina identít urobí čokoľvek pre to, aby získala to, ČO CHCE MAŤ. V takomto prípade prichádza na rad ďalšia skutočnosť – takmer vždy je to, ČO CHCEM MAŤ, dosiahnuté na úkor inej identity, teda to, ČO CHCEM MAŤ, je postavené na princípe parazitizmu. Na druhej strane to, ČO CHCEM MAŤ, dotknutá identita väčšinou ani nepotrebuje. Po získaní jednej veci CHCE MAŤ druhú vec, potom tretiu, štvrtú a to, ČO CHCEM MAŤ, nedosiahne nikdy svojho naplnenia.“

Tým úplne najzákladnejším prejavom Temnoty a súčasne jej poznávacím znamením je egoistické zameranie sa na seba – koncepcia JA SOM. Prejav tejto koncepcie v rozsahu JA CHCEM MAŤ NIEČO je prvým stupňom prejavovania sa tejto koncepcie. Tým druhým, vyšším a temnejším prejavovaním sa koncepcie JA SOM, je jej prejavovanie sa prostredníctvom JA CHCEM MAŤ NIEKOHO. To sa

však už prepadávame do väčšej Temnoty, do ešte hlbšieho INFERNA našej interaktívnej simulácie – do oblasti uplatňovania MOCI.“

Z pozorovania INFERNA interaktívnej simulácie nášho sveta je zrejmé, že temné identity získavajú absolútnu toxickú, opojnú a deštruktívnu EMÓCIU MOCI prostredníctvom napĺňania svojich predstáv v rozsahu JA CHCEM MAŤ NIEKOHO väčšinou práve za použitia násilia alebo hrozby jeho použitia. Častokrát pritom používajú to najbrutálnejšie NÁSILIE, lebo len pohľad na ponižovanie, utrpenie a bolesť vyvolanú použitím brutálneho násilia ich napĺňa doslova extázou EMÓCIE MOCI.

Puškinova rozprávka „O cárovi Saltánovi, o jeho synovi, slávnom bohatierovi kniežati Gvidonovi Saltánovičovi a o čarokrásnej cárovnej Labuti“ ide v charakterizovaní myšlienky JA CHCEM MAŤ NIEČO do veľkej miery detailu. Na začiatku stojí závisť dvoch sestier (kuchárky a tkáčky) voči ich tretej sestre, ktorú si cár Saltán vyvolil za cárovnú: „No kuchárka tajne zúri, / pri krosnách sa tkáčka búri, / čo závidia v zlosti zlej / mladej žene cárovej.“ Aby dosiahli to, čo chcú, neštítia sa ani pokusu o vraždu ich sestry – cárovnej s jej novonarodeným synom. Intrigujú, použijú alkohol, aby opili posla so správou cára, a túto správu mu vymenia. Následok falošnej správy je jednoznačný: „kázali jej na dvor vyjsť, / do suda ju s deckom dali, / zasmolili, odgúľali / v šíre more-oceán, / ako kázal Saltán cár“.“

Jediná cesta, ktorá vedie k oprave poškodeného realizačného softvéru – oprave poškodeného „rozhrania fyzicky hmotného tela človeka“ je cesta „prekonania seba samého“ postavená na spoznaní samého seba:

Ivan Jefremov však správne poukazuje na jedinú možnú cestu, jediné východisko, ako sa z tohto všetkého môže identita dostať von, ako môže vystúpiť z INFERNA interaktívnej simulácie nášho sveta – prekonať samého seba. V knihe SVEDECTVO PRAVDY som ten obsah pojmu „prekonať

samého seba“, pojmu ktorý používa Ivan Jefremov vo svojej knihe HODINA BÝKA, vyjadroval slovami „poprieť samého seba“. Na inom mieste knihy som sa zas stotožnil s kvantovým

fyzikom Sergejom Doroninom, podľa mňa na tom najvýstižnejšom vyjadrení obsahu pojmu „prekonať samého seba“, a to na vyjadrení prostredníctvom slov „ticho vnútorného mlčania“…“

Autorov odkaz vyplývajúci z jeho diela je jednoznačný – cesta k vyliečeniu ochorení ľudského tela nepredstavuje cestu k lekárovi, ale cestu do seba samého. Následne stačí iba použiť predstavy a opraviť poškodený softvér.

Pre tých citlivejších o obrazovo vnímajúcich si aj v závere tejto recenzie dovolím predostrieť opäť kúsok poetického nadhľadu na celú trilógiu VEDMA VEĎ MA:

Poznaj sám seba, poznaj svoje srdce. Vedz, že v ňom sa múdrosť Tvoja skrýva.

Odhaľ svoje srdce Svetlu múdrosti, zovi Pravdu do Tvojho domu.

Tvoj dom, to chrám Tvojho tela je.

V tom chráme Tvoj duch sídli, v tom domove na čas krátky prebýva.

Čo kričí tvoja duša do diaľok? Vypočuj ju, nezakrývaj si uši, otvor sa svojmu duchu.

Vieru maj, vieru v seba, vieru vo Svetlo.

V boji nekonečnom vytrvaj,

na ceste milióna krokov zotrvaj.

V tom boji divokom Ty len mor a voľ žiť v nebytí,

ako prežívať peklo v takomto bytí.

Zabi sám seba v tej bitke poslednej, nechci korisť víťazstva svojho.

Nepadni opäť do bahna toho.

Pokrop sa vodou mŕtvou, privítaj život večný vodou živou.

Putuj tou cestou neznámou.