V Bratislave sa totiž stretávajú záujmy dvoch oligarchických skupín, ktoré urobili vzájomnú dohodu. Podelili sa. Veď ide o peniaze (odhadujem, že z mesta Bratislava a jeho spoločností sa ročne vytuneluje okolo 200 miliónov Eur) . Jedna skupina si zobrala pozíciu predsedu samosprávneho kraja a druhá primátora mesta Bratislava (S takýmto oligarchickým prerozdeľovaním som sa stretával už od roku 2008 v eurofondoch. Problém však bol ten, že neschopnosť výkonného aparátu týchto skupín bola taká veľká, že eurofondy sa buď nedokázali všetky vyčerpať, alebo Európska komisia uplatnila finančné korekcie za nekorektné čerpanie, čo znamenalo, že peniaze sa museli vracať. Za vlády Ivety Radičovej som bol dokonca členom tzv. grilovacej komisie, kde som v projektoch financovaných z eurofondov kontroloval ich trvalú udržateľnosť.). Po natáčaní v RTVS však skupina, ktorá mala dostať primátora Bratislavy zistila, že sa to vôbec nemusí stať, že veci sa majú inak a tak dohoda padla a začal sa konkurenčný boj. Veď išlo o veľké peniaze…
Šok z aktuálnej situácie vystupňovalo zverejnenie spôsobu akým vediem predvolebnú kampaň, ktorý som opísal v závere diskusie na TA3. Išlo o postup, ktorý som nazval „prílivova vlna“, teda postup, keď vy, moji podporovatelia z celého Slovenska osobne kontaktujete svojich priateľov, rodinu a známych z Bratislavy s tým, aby vás vo voľbách primátora v Bratislave zastupovali a volili mňa. Po skončení vysielania totiž prišiel za mnou pán Kusý a osobne mne, dovtedy prehliadanému, vyjadril „uznanie“ za túto inováciu spolu s otázkou, že ako sa volá vlastne tá moja webová stránka, že si ju musí pozrieť… Jednoducho zistil, že vôbec nemajú situáciu pod kontrolu tak, ako si mysleli. Svojim konaním priznal, že som sa stal jeho vážnym a neprehliadnuteľným súperom.
Súperiace oligarchické skupiny spolu s volebnými tímami pána Valla a pána Kusého naozaj museli mať horúci víkend. Ešte v pondelok ráno nebolo jasné, ako budú voči mne ďalej postupovať. V hre bola príprava diskusie v TV JOJ. Chápem, že naozaj nemali ľahké rozhodovanie. Ich kandidáti rozprávajú iba to, čo sa stihli od svojich tímov naučiť. Nie sú pružní a na novovzniknuté situácie nie sú schopní vhodne reagovať. V diskusii na TA3 som odpálil dve časované bomby. Havarijný stav mosta SNP, ktorý spomenul moderátor a skutočnosť, že Volkswagen zvažuje možnosť odísť z Bratislavy do Turecka (neskôr sa k týmto dvom témam ešte vrátim). Aká bola reakcia? Žiadna. Takže prvá možnosť pustiť ma do diskusie v TV JOJ neprichádzala do úvahy. Ich kandidáti by v nej neobstáli. Zostala druhá možnosť, ignorovať ma, nepripustiť ma do diskusie a dúfať, že to zníži moje reálne vysoké preferencie. Takto vzniklo rozhodnutie, ktoré mi boli z TV JOJ schopní oznámiť v pondelok 24.10.2022 až po 15:00, teda 29 hodín pred nevyhnutným príchodom do TV JOJ.
Mám za to, že týmto svojim rozhodnutím však oligarchické skupiny odhalili ďalšie pozadie predvolebnej kampane. Jej nelegálne financovanie vykonávané prostredníctvom presunu finančných zdrojov vybraným novinárom alebo mediálnym subjektom. Mám za to, že presne niečo takéto sa odohralo medzi niektorou oligarchickou skupinou a TV JOJ. Spôsobov, ako previesť takéto finančné zdroje je niekoľko. Aké boli použité v tomto prípade, tak to neviem. Celá finančná operácia sa navonok kryla tak, že TV JOJ si dala vypracovať akože predvolebný prieskum, ktorý mal ukázať, že pán Trnovec a ja máme najnižšie preferencie, čo bol oficiálny dôvod prečo nás dvoch nepozvali do predvolebnej diskusie. Veď oni sú súkromná televízia a môžu do predvolebných diskusií volať koho chcú. To tvrdia uvedené súkromné televízie. Koľko stojí takáto surová diskriminácia, takéto porušenie novinárskej etiky a ovplyvňovanie predvolebnej kampane? Myslím si, že niekoľko stotisíc Eur. Veď neoplatí sa to, keď je v hre okolo dvesto miliónov Eur?
(pokračovanie)