Príbeh môjho života sa začal v roku 1968 v Novej Dubnici v katolíckej rodine, následne v prostredí tajnej cirkvi, ktorá sa neskôr zmenila na KDH. Bol som najstarší z piatich detí. Jediným živiteľom rodiny bol otec. Po tom, ako som odišiel na vysokú školu do Bratislavy, som musel som vyžiť zo sociálneho a prospechového štipendia. Rodinou som bol podporovaný potravinami. Bol som absolútne prehliadnuteľný, tak ako je prehliadnuteľná väčšina ľudí aj dnes.
Na základnej škole som bol utláčaným a bojazlivým dieťaťom. Pamätám si, že keď som odpovedal pri tabuli, učiteľka ma musela napomínať, aby som hovoril hlasnejšie, lebo ma nepočula. Podľa rozprávania mamy som však už ako malý vynikal v sebazapieraní, teda odriekaní sa. Moji súrodenci s tým mali problém. Ja nie, pre mňa to bolo niečo jednoduché a prirodzené.
Svoj život som presmeroval na inú koľaj svojim rozhodnutím v marci roku 1988. Spolunažívanie Katolíckej cirkvi, vrátane tajnej cirkvi so socialistickou štátnou mocou určovala dohoda o prímerí uzatvorená niekedy po 2. svetovej vojne medzi Svätou stolicou a Sovietskym zväzom. Katolícka cirkev na Slovensku a socialistický štát mohli podľa tejto dohody pripustiť iba také konanie skupín a jednotlivcov, ktoré bolo pod kontrolu (riadením) jednej zo strán. Problémoví a nezaradení ľudia boli na základe tejto dohody odovzdávaní na riešenie socialistickej štátnej moci. Cieľom bolo dosiahnuť podriadenie nezaradeného jednotlivca. Navyše to posilňovalo prestíž Katolíckej cirkvi ako prenasledovanej inštitúcie. Ukážkovým príkladom tejto dohody bolo vysvätenie Jána Sokola za arcibiskupa (jeho úlohou bolo profesionálne sedieť na dvoch stoličkách). Podmienky hry boli zadané a hra sa mohla hrať. Hrala sa aj v roku 1988.
Pred demonštráciou som vyrobil a vo frekventovaných spoločných priestoroch internátu Bernolák v Bratislave som vyvesil plagát oznamujúci konanie demonštrácie na Hviezdoslavovom námestí. Niekto ma však udal, a celé sa to začalo – predvolania k dekanovi fakulty a ŠTB so zastrašovaním a nátlakom. V Nových Zámkoch tajná cirkev organizovala po meste nočné lepenie plagátov pozývajúcich na sviečkovú demonštráciu v Bratislave. Oni problémy nemali. Ja áno. Prečo? Lebo som konal nezávisle, sám od seba a nebol som riadený nikým z tajnej cirkvi. Samozrejme, na ohlásenej demonštrácii som bol aj napriek varovaniu dekana a snahy polície ma zadržať. Moje kalenie na Skalu sa začalo.
Prvý pokus o moje podriadenie bol vykonaný ešte v roku 1988. Mal dva kroky. Udial sa v auguste na Kalvárii v Nitre, kde cca pred 100.000 ľuďmi som predniesol požiadavku na odluku cirkvi od štátu. Nebol to môj nápad. Jednoducho mimo vopred pripravené texty programu som od predstaviteľa tajnej cirkvi z Nových Zámkov P. A. dostal na kúsku papiera napísaný text, ktorý som iba prečítal. V tomto prípade som konal podľa inštrukcií tajnej cirkvi. Druhý krok sa udial v septembri na Stavebnej fakulte SVŠT v Bratislave, kde mi prostredníctvom dekana fakulty bolo oznámené, že buď písomne odvolám, čo som povedal v Nitre, alebo nebudem zapísaný do tretieho ročníka. Bez zaváhania som odmietol čokoľvek vyhlasovať a podpisovať bez ohľadu na to, či ma vylúčia zo štúdia alebo nie. O niekoľko týždňov na to mi František Mikloško na stretnutí u JUDr. Jána Čarnogurského (Mikloška som videl prvý krát), ako jeden z hlavných predstaviteľov tajnej cirkvi vynadal, že čo som si to dovolil urobiť, že či chcem byť populárny… Ja som na neho pozeral ako teľa na nové vráta, že čo to hovorí, veď ja som nič mimoriadne neurobil a publicita, tak to ma ani nenapadlo.
O čo išlo, som pochopil až 11.10.2022 počas rozhovoru so svojim priateľom, ktorého kedysi verbovali do KGB. Pochopenie mi priniesla až jeho reakcia na to, keď som mu prerozprával Mikloškovu reakciu. Jednoducho som bol tajnou cirkvou spolupracujúcou so Štátnou tajnou bezpečnosťou (ŠTB) vmanévrovaný do nátlakovej situácie, ktorá vlastne predstavovala moje verbovanie na spoluprácu s ŠTB. Ak by som podpísal to, čo odo mňa požadovali, tak tým by bola pre tajnú cirkev vyriešená moja kontrola a moje podriadenie. Odmietnutím podpisu som odmietol spoluprácu s ŠTB. Vykonal som voľbu, ktorá ma priviedla na úzku a tŕnistú cestu môjho kalenia na skalu.
Cirkev nezabúda. Mala čas. V roku 1989 prišiel prevrat. Z tajnej cirkvi sa stalo KDH. Oženil som sa a mal som tri deti. Z priority doštudovať sa stala priorita postarať sa o svoju rodinu. Najskôr som pracoval ako úradník, neskôr som začal podnikať.
Pokračovanie prišlo až o desať rokov neskôr v roku 1998, a to tak, že som o tom ani netušil. V prostredí tajnej cirkvi som mal veľmi dobré vzťahy. Znamenalo to, že som ich mal aj v KDH. Ten rok sa mi podarilo pre jednu stavebnú firmu dohodnúť výstavbu bytového domu na Dlhých Dieloch v Bratislave. Lenže celý projekt organizovali osoby s veľmi vysokým vplyvom v KDH. Dohodol som to práve s nimi. Počas realizácie projektu som sa so svojou firmou stal dodávateľom strechy. Problém nastal vtedy, keď investor prestal uhrádzať faktúry. K tomu mi daňový úrad zdržiaval vyplatenie vratky DPH. Dostal som sa do druhotnej platobnej neschopnosti. Nebol som schopný vyplatiť faktúry živnostníkov, ktorí pre mňa pracovali a taktiež ani faktúry za materiál. Bol som vystavený hrubému nátlaku, do ktorého jeden zo živnostníkov zapojil aj popradskú mafiu…
(pokračovanie)