Pred nami sú Vianoce. Málo kto vie, že si cez ne pripomíname to isté ako cez Veľkú noc. Nemá to však nič spoločné s kresťanstvom a ani so slovanským védizmom. To, čo nám tieto dva sviatky pripomínajú, bolo pradávne prisľúbenie o víťazstve SVETLA nad TEMNOTOU, alebo inak povedané DOBRA nad ZLOM. Tento prísľub bol tak silný a tak veľký, že jeho naplnenie sa ako proroctvo zachovalo na konci veľkého počtu slovenských a ruských ľudových rozprávok. Veľká noc predstavuje túto veľkú udalosť z pohľadu nášho sveta, teda z pohľadu interaktívnej simulácie vytváranej softvérom fyzicky hmotnej úrovne reality Zem (staré nebo a stará zem). Vianoce nám sprostredkúvajú pohľad na túto udalosť z inej strany, teda z novej reality ŽIVOT A SLÁVA (nové nebo a nová zem), ktorá predstavuje kontinuálne pokračovanie života tak, ako to opisuje 930 rokov staré proroctvo v nasledovnej vete: „Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. (Zj 21, 1)“.
Vznik SVETLA a TEMNOTY opisujem v druhej kapitole knihy „Syn človeka“. Pripájam niekoľko úryvkov:
„Základným stavebným prvkom kvantových častíc v ich základnej forme bolo na počiatku sedem základných znakov programovacieho jazyka prvej úrovne (pozn.: programovací jazyk je nástroj na systematický opis postupu, výpočtu, správania, zmeny stavu, opis objektov, ich vlastností a štruktúr). Skladaním základných znakov (podobne ako sa z písmen skladajú slová) vznikali zložené znaky. Všetky vstupné myšlienky boli zostavené zo zložených znakov vyskladaných zo šiestich základných znakov. Vstupné emócie vyjadroval iba jeden základný znak. Touto vstupnou emóciou bola emócia spojená s MAŤ, teda akoukoľvek myšlienkou niečo mať, vlastniť, dosiahnuť. V správnom pochopení myšlienky MAŤ v zmysle „niečo dosiahnuť“ sa táto vstupná emócia stala základom ďalšieho vývoja. V nesprávnom pochopení myšlienky MAŤ v zmysle „mať, vlastniť“ sa vstupná emócia stala základom stagnácie.“
„Najviac rozvinutou sa stala dvojica identít rozvíjaná pod vedením ich Ducha (Vidiaceho). Bola to dvojica, ktorá sa intenzívnym spôsobom rozvinula na dve identity: 1. Identitu Miroslava (ženský princíp, Vedma). Jej osobitným zameraním bol vývoj základných znakov, skladanie zložených znakov a vytváranie myšlienok a citov, teda mala na starosti veľkosť a intenzitu horiaceho ohňa. 2. Identitu Miroslav (mužský princíp, Stvoriteľ). Jeho osobitným zameraním bolo programovanie operačného systému, aplikačného a realizačného softvéru z myšlienok a citov, čo znamenalo, že mal na starosti veľkosť a intenzitu svetla vytváranú horiacim ohňom. Obe identity sa vzájomne dopĺňali a výsledky svojho vývoja od samého začiatku vzájomne zdieľali. Z tohto dôvodu tak obe predstavovali veľmi veľký oheň, ktorý horel mimoriadne intenzívnym plameňom. Tento plameň vyžaroval svetlo. Takto dvojica identít Miroslava a Miroslav vytvorila koncepciu Svetla, ktorá sa stala základom práva Sláva (pozn.: mená Miroslava a Miroslav tak vyjadrujú skutočnosť, že identity s týmito menami prinášajú celému bytiu právo Sláva postavené na koncepcii Svetla“).
„Jedna dvojica však zostala iba pri svojich základných nastaveniach a oheň ani nezapálila. Išlo o dvojicu identít Satanail (mužský princíp) a Lilit (ženský princíp). Táto dvojica tak od počiatku, vzhľadom na uvedenú skutočnosť, predstavovala absolútnu Temnotu. Vzhľadom na skutočnosť, že jej voľbou myšlienky MAŤ bol význam v zmysle niečo mať (vlastniť) nerozvinula totiž ani jeden základný znak programovacieho jazyka prvej úrovne. Obe identity, v snahe niečo získať, po svojom pochopili aj princíp trojice a štruktúru svojej identity nakopírovali tak, aby každá z nich vytvorila trojicu rovnakých identít. Znamená to, že ju strojnásobili. Tento princíp kopírovania ich identít, spolu s uplatňovaním myšlienky MAŤ vo význame niečo mať (vlastniť) sa stal základom ich ďalšej existencie. Znamenalo to, že niečo mať (vlastniť) sa dalo naplniť len privlastnením výsledkov vývoja niekoho iného. Princíp parazitizmu sprevádzal túto dvojicu počas celej existencie ich bytia. Takýmto spôsobom táto dvojica vytvorila koncepciu Temnoty.“
Tak, ako som spomínal v úryvkoch, siedmy základný znak programovacieho jazyka prvej úrovne bol znak MAŤ. Pokiaľ sa tento siedmy základný znak začal formovať v zmysle získať pochopené poznanie, tak to viedlo k vytvoreniu pochopeného poznania TY SI a vytvoreniu základnej koncepcie TY SI, čo je koncepcia SVETLA. Za takýchto podmienok sa tento znak stal základom pre znaky programovacieho jazyka, ktoré sformovali city. Čiže vznik citov je previazaný s koncepciou TY SI. V tomto zmysle aj prekonanie seba samého, alebo popretie seba samého je vlastne o preukázaní existencie koncepcie TY SI, čo sa prejaví preprogramovaním realizačného softvéru riadeného koncepciou JA SOM. Popretie seba samého je tak preukázaním víťazstva koncepcie TY SI nad koncepciou JA SOM. Siedmy základný znak tak v tomto prípade získal charakter citu výslovne spojeného s koncepciou TY SI.
Pokiaľ sa tento siedmy základný znak MAŤ začal formovať v zmysle vlastniť niekoho alebo niečo, tak to viedlo k vytvoreniu pochopeného poznania JA SOM a vytvoreniu základnej koncepcie JA SOM čo je koncepcia TEMNOTY, ktorej základným prejavom sa stal parazitizmus. Za takýchto podmienok sa tento znak stal základom pre znaky programovacieho jazyka, ktoré sformovali EMÓCIE. Čiže vznik EMÓCIÍ je previazaný s koncepciou JA SOM. Siedmy základný znak tak v tomto prípade získal definitívne charakter emócie výslovne spojený s koncepciou JA SOM.
Výsledok splnenia prísľubu víťazstva SVELA nad TEMNOTOU tak vyjadruje vyššie spomínané proroctvo: „Videl som nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli a ani mora už niet. (Zj 21, 1)“
Ak vieme, čo je SVETLO a čo TEMNOTA, tak potom slová proroctva „Hneď po súžení tých dní slnko sa zatmie, mesiac nevydá svoje svetlo, hviezdy budú padať z neba a nebeské mocnosti sa zachvejú. (Mt 24, 29)“ nám oznamujú, že v našom svete, teda v interaktívnej simulácii vytváranej softvérom fyzicky hmotnej úrovne reality Zem (staré nebo a stará zem) nastane v dôsledku odmietnutia SVETLA čas bez prítomnosti tohto SVETLA. V tomto kontexte pre plné pochopenie dopĺňam ďalší citát: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť vo tmách, ale bude mať svetlo života. (Jn 8, 12)“.
Proroctvo však dopĺňa aj veľmi dôležitú informáciu o tom, kedy sa to stane: „Vtedy sa na nebi zjaví znamenie Syna človeka. (Mt 24, 30)“.
Proroctvo v obrazoch opisuje aj to čo sa stane po tom, ako nastane čas bez SVETLA, teda TMA: “Ako bolo za dní Noema, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Ako v dňoch pred potopou ľudia jedli a pili, ženili sa a vydávali až do toho dňa, keď Noe vošiel do korába, a nič nezbadali, až prišla potopa a zmietla všetkých, tak bude aj pri príchode Syna človeka. Vtedy budú na poli dvaja: jeden bude vzatý, druhý sa ponechá. Dve budú mlieť na mlyne: jedna bude vzatá, druhá sa ponechá. (Mt 24, 36-41)”
Takže moje tohtoročné vianočné prianie je vlastne oznámením, ktoré znie nasledovne: “BUĎTE PRIPRAVENÍ, ČAS SA NAPLNIL!” Na záver dopĺňam citát z proroctva: “Preto bdejte, lebo neviete ani dňa, ani hodiny. (Mt 25, 13)“.