Skip to content
Menu

Inferno, Láska a Jedna cesta

Na výstave BIBLIOTEKA PEDAGOGIKA mi na deň 10. 11. 2023 (o 17:00 hod.) vydavateľstvo TORDEN pridelilo na rozhovor tému DRUHÁ ZMYSLOVÁ ÚROVEŇ SLOVENSKÝCH ĽUDOVÝCH ROZPRÁVOK. Ak sa pozriem späť na obdobie písania dvoch kníh trilógie VEDMA VEĎ MA – druhej knihy SVEDECTVO PRAVDY a tretej knihy INFERNO, tak v slovenských ľudových rozprávkach vidím jedno jediné posolstvo odprezentované na troch úrovniach. Prvou úrovňou je INFERNO (z tohto dôvodu slovenské ľudové rozprávky nie sú určené pre deti). Druhou úrovňou je LÁSKA vždy vyhrávajúca boj nad Temnotou INFERNA. Treťou úrovňou je JEDNA CESTA, po ktorej KRÁČA KAŽDÝ ROZPRÁVKOVÝ HRDINA – BOHATIER – SÁM VOJAK V POLI.

***

INFERNO je v slovenských ľudových rozprávkach zobrazované až hrozivo realisticky – bez akejkoľvek cenzúry. Dôkladne som si to uvedomil až v túto noc, ktorú mám pri písaní tohto článku za sebou. Až udalosti posledných dní naplno odhalili objektívnu pravdu o INFERNE ukrytú v slovenských ľudových rozprávkach. Tie túto pravdu šifrujú pod pojmom ZAKLIATIE, to má rôzne formy a predstavuje:

  1. Ovládnutie inou temnou bytosťou – drakom (hadom), ježibabou, šarkanom, železným mníchom.
  2. Premenu na vec, zviera, na starého škaredého alebo dokaličeného človeka.
  3. Skamenenie, zaspatie, znehybnenie, neschopnosť pohybu a akéhokoľvek iného prejavu.
  4. Nedobrovoľné používanie násilia.

V dnešnom slovníku si môžeme slovo ZAKLIATIE predstaviť ako konanie podľa odpozorovaných, vložených a nami vytvorených modelov konania – PROGRAMOV. Z pozorovania a aj zo slovenských ľudových rozprávok vieme, že poznáme len dve skupiny takýchto PROGRAMOV.

Prvou skupinou sú PROGRAMY utvárajúce INFERNO. Ich spoločným menovateľom a tým aj hlavným poznávacím znamením je JA SOM a JA CHCEM MAŤ. Tie najagresívnejšie programy sa vždy snažia o jedno jediné – násilne prevziať plnú kontrolu nad riadiacim systémom človeka – teda nad jeho rozhodovaním.

Druhú skupinu utvára iba jeden program – program IDEM TAM, NEVEDNO KAM. PRINESIEM TO, NEVEDNO ČO. Je to program, v ktorom sa úplne vzdávam seba, teda všetkých programov prvej skupiny, NECHÁVAM SA VIESŤ operátorom – VEDMOU a nakoniec jej dobrovoľne odovzdávam celý svoj riadiaci systém, aby prevzala plnú kontrolu nad mojim životom v INFERNE (doslova kontrolu nielen nad každým mojim krokom, ale nad každou mojou myšlienkou a každým mojim slovom). Takýmto spôsobom nadobúdam stav, ktorý kvantová mechanika nazýva TICHO VNÚTORNÉHO MLČANIA. Ide o stav dosiahnutia absolútnej čistoty srdca zbaveného akýchkoľvek paralýzu spôsobujúcich emócií vytváraných prvou skupinou programov a naplneného tými najčistejšími citmi majúcimi svoj pôvod u VEDMY.

Možno sa to zdá niekomu až neuveriteľné, ale je to tak – myslenie a konanie človeka ovplyvňujú programy. Ak mňa ako človeka formujú iba programy prvej skupiny, tak je zrejmé, že ako človek tvorím neoddeliteľnú súčasť Temnoty INFERNA. Potvrdzuje to aj známy výrok: „Myslím, teda som.“ Som to, čo si myslím, lebo podľa toho, čo si myslím aj konám. Ak programy prvej skupiny ovládli moje riadiace centrum, tak som sa jednoznačne stal plnohodnotným nositeľom Temnoty INFERNA. Je tak zrejmé, že INFERNO vytvorili ľudia.

Čo je vlastne INFERNO? INFERNO JE SIEŤ programov prvej skupiny utvárajúcich jeden celok, jeden mnohobunkový organizmus. V zmysle pravidiel vývoja si tento organizmus vytvoril vlastné riadiace centrum – vlastný inteligentný nástroj, pričom SA TENTO NÁSTROJ SFORMOVAL DO PODOBY ČISTÉHO A BOLESŤ SPÔSOBUJÚCEHO ZLA – ČISTEJ TEMNOTY – DO ROZPRÁVKOVEJ PODOBY HADA (DRAKA). Takže žiaden program prvej skupiny, pomenujme to teraz presnejšie – žiaden program Temnoty nebol izolovaný, ale jeho činnosť bola usmerňovaná a riadená Temnotou ako inteligentným nástrojom tak, ako si to želal samotný inteligentný nástroj. Toto kruté poznanie je aj pre mňa absolútnou novinkou. Pomohli mi ho pochopiť až udalosti posledných dní. Znamená to, že každý program Temnoty mal akoby svojho ducha – jedného spoločného ducha (inteligentný nástroj), ktorý ho napĺňal a dával mu zmysel vlastnej existencie. Spomínal som, že hlavným poznávacím znamením programov Temnoty je JA SOM a JA CHCEM MAŤ. Prečo? Je to jednoduché. Sú to dve hlavné charakteristiky riadiaceho centra tohto organizmu, teda Temnoty ako inteligentného nástroja. Z tohto dôvodu Temnotu v sebe môžem poraziť iba vtedy, ak potlačím to moje JA SOM a JA CHCEM MAŤ.

Časť programov Temnoty dedíme po rodičoch, čiže získavame ich ako zvieratá pozorovaním. Iné si vytvoríme na svoju zdanlivú ochranu sami vlastným zadaním. Sú však aj také programy, ktoré majú systémový charakter, sú viacúrovňové a kvôli vlastnej ochrane sú replikovateľné. Sú extrémne nebezpečné. Tieto programy sú do nás vkladané temnými mágmi v stave, keď sme otvorení a nechránení.

Každý program Temnoty spúšťa podnet. Tieto programy však často spia, sú akoby zapuzdrené spóry, ktoré čakajú na svoju príležitosť. Ak sa raz program spustí, tak automaticky preberá riadenie nad myslením a konaním človeka. Viaceré z týchto programov majú tú schopnosť, že v dátovom centre – dlhodobej pamäti blokujú dáta, ktoré by mohli ohroziť jeho činnosť a vyberajú všetky dáta, ktoré u daného človeka vzbudzovali nekomfortný pocit. Súčasne týmto nekonformným dátam dávajú úplne iný toxický a nepravdivý význam (taký, aký počas prežívania konkrétnej situácie, v ktorej vznikli tieto dáta nemali), a to až tak, že vzbudzujú pocit ubližovania, krivdy a ohrozenia. Samozrejme ich sprievodným znakom je vnútorná bolesť. Ak ide o veľmi silné programy, alebo programy, ktoré prevzali kontrolu nad riadiacim centrom človeka, tak takýto človek prežíva všetko, čo mu servírujú tieto programy ako skutočnosť a podľa toho aj koná. Nie je schopný kritického uvažovania a nadhľadu. Zdá sa to nepochopiteľné, ale je to úplne bežná vec. Toto je STAV ZAKLIATIA, ktorý slovenské ľudové rozprávky pomenúvajú ako „skamenenie, zaspatie, znehybnenie, neschopnosť pohybu a akéhokoľvek iného prejavu“. Rytier v slovenskej ľudovej rozprávke „Svetovládny rytier“ si po svojom skamenení nedokázal pomôcť sám. Tak ani takýto ovládnutý človek, môžeme doslova povedať, že „posadnutý diablom“ potrebuje na svoje oslobodenie externú pomoc. Ak má takýto program v sebe nastavené „odmietnutie“, tak v takomto prípade externá pomoc nie je možná a daný človek už nemá šancu na oslobodenie. Stáva sa nie „posadnutým“ diablom, ale samotným diablom a dokonalým nástrojom Temnoty.

V kontexte „posadnutia diablom“ som si spomenul na dávny rozhovor s bývalým nitrianskym exorcistom, no a teraz, pri písaní článku sa mi všetko spojilo. Exorcista v Katolíckej cirkvi dostával moc nad „zlými duchmi – moc nad diablom“ sprostredkovane prostredníctvom svojho biskupa od Svätej stolice, teda od trastu. Ak takáto moc existovala, čo je nespochybniteľne exaktne potvrdené množstvom dôkazov, tak potom ten čo túto moc dával bol súčasne tým, ktorý sám vytváral tých najnebezpečnejších „zlých duchov – diablov“, teda sám vytváral a šíril tie najhoršie, najťažšie a najodpornejšie programy Temnoty a exorcistom len udeľoval užívateľské oprávnenia na ich deaktiváciu. Nič odpornejšie si kvôli dosahovaniu vlastných záujmov a udržaniu svojej moci už ani neviem predstaviť. Tá nesmierna bolesť a utrpenie… Jednoducho hrôza.

Pravdu o tom, aké ťažké a kruté sú niektoré programy Temnoty a ako sa im nedá vzdorovať nám sprostredkúva slovenská ľudová rozprávka „O kráľovičovi, čo si mladú hľadal“1, v ktorej zakliata krásna žena zabije každého chlapa – nedobrovoľne použije násilie – nedokáže takémuto ovládnutiu sama vzdorovať a vždy vykoná to, na čo je nastavený program Temnoty: „Potom ju tak zaklial, aby dovtedy v tomto zámku so samými ženami bývala a každého chlapa, čo sem príde, zabila, kým jej dakto to zrkadlo nedonesie a ona sa doňho nenazrie.“

***

Slovenské ľudové rozprávky však poukazujú aj na ďalšiu úroveň svojho posolstva, a tou je LÁSKA. Zakliatie, teda programy Temnoty dokáže premôcť iba LÁSKA, LÁSKA ktorá vedie rozprávkového bohatiera nielen na ceste jeho osobnej premeny, ale ktorá dokáže oslobodiť tých, ktorí akýmkoľvek spôsobom túto jeho LÁSKU príjmu. Áno, v tomto prípade ide o jednostranne a nezištne darovanú LÁSKU. Slovenské ľudové rozprávky však rozprávajú aj príbehy o vzájomne, teda obojstranne dávanej LÁSKE, LÁSKE, ktorá vzišla z prejdenej cesty oslobodenia. Príkladom je napr. záver slovenskej ľudovej rozprávky „Matej veľký kráľ a Uliana veľká kráľovná“2: „Čo mal robiť? Vzal do ruky meč, odfrkla kráľovnej hlava a miesto krvi vyleteli z jej hrdla dva biele holuby. Nato hneď šiel pochovávať starú kráľovnú, ako si žiadala, pod kráľovským oblokom, a keď ostatný kus zeme dohrabal, — zatrepocú nad ním holúbky a z celého mesta ozvú sa ľudské hlasy: „Nech žije Matej kráľ a Uliana kráľovná! Panujte, panujte nad nami!“ Tak sa stal Matej kráľom a dosť skoro na to bola veľká a veselá svadba.“ Ďalším príkladom je záver slovenskej ľudovej rozprávky „Tri citróny“3: „Od tých čias ale nemal čo báť sa ani sily nepriateľov, ani zlosti mrcha ľudí; žil si teda so svojou krásnou žienkou v pokoji a láske; v pokoji aj so svojimi poddanými kraľoval šťastne a slávne – sám pán boh vie dokedy.“

Najvýstižnejším opisom obojstranne uplatňovanej nezištnej LÁSKY je opis, ktorého autorom je Svetlá Mária: „Keby som hovoril ľudskými jazykmi aj anjelskými, a lásky by som nemal, bol by som ako cvendžiaci kov a zuniaci cimbal.  A keby som mal dar proroctva a poznal všetky tajomstvá a všetku vedu a keby som mal takú silnú vieru (pozn.: viera = pochopené poznanie, neskôr múdrosť), že by som vrchy prenášal, a lásky by som nemal, ničím by som nebol.  A keby som rozdal celý svoj majetok ako almužnu a keby som obetoval svoje telo, aby som bol slávny, a lásky by som nemal, nič by mi to neosožilo. (1 Kor 13, 1-3)“. Svetlá Mária pokračuje: „Láska je trpezlivá, láska je dobrotivá; nezávidí, nevypína sa, nevystatuje sa, nie je nehanebná, nie je sebecká, nerozčuľuje sa, nemyslí na zlé,  neteší sa z neprávosti, ale raduje sa z pravdy. Všetko znáša, všetko verí, všetko dúfa, všetko vydrží. (1 Kor 13, 4-6)“.

V takejto LÁSKE, keď jeden nezištne dáva, druhý ju vždy prijíma. Následne, keď druhý nezištne dáva, tak ten prvý ju vždy prijíma. Len takáto láska je schopná vytvoriť energiu života – najsilnejšiu silu v celej štruktúre bytia, silu, ktorá je schopná meniť a vytvárať Nový svet.

Vo svojich knihách som na viacerých miestach opisoval, ako som sa nechal viesť svojim operátorom – identitou Ľuboslava – VEDMOU. Na žiadnom mieste som však neopísal náš obojstranný vzťah. Čas na to prišiel až teraz. Slová Svetlej Márie neboli obyčajné slová. Boli to slová vízie, v ktorej opísala moju LÁSKU, LÁSKU identity Ľuboslav k identite Ľuboslava – VEDME a súčasne LÁSKU identity Ľuboslava – VEDMY ku mne ako identite Ľuboslav. Áno, až toto je tá pravá LÁSKA. LÁSKA, ktorá napĺňa čisté srdce tými najvznešenejšími pocitmi. LÁSKA, ktorú takmer každý z nás podvedome hľadá a nenachádza. LÁSKA, ktorá sa dokáže obetovať aj pre iných, veď práve kvôli tomuto sebaobetovaniu sme podstúpili naše vzájomné nesmierne dlhé odlúčenie, aby sme zachránili každého, kto o takúto záchranu stojí. LÁSKA, na ktorej konci tak, ako v slovenských ľudových rozprávkach stojí Nový život a Nová zem. LÁSKA, ktorá dokáže poraziť Temnotu. LÁSKA, ktorá nie je postavená na primitívnom živočíšnom akte nepozdvihnutom do vznešenejších výšin a založenom čisto na potrebe MAŤ základnú fyziologickú potrebu párenia, často obchodovanú a prezentovanú s tou pre mňa najodpornejšou chlípnosťou a zvrhlosťou, a to je jedno, či mužmi alebo ženami. Naša LÁSKA, tak ako ju opísala Svetlá Mária predstavuje ten najvznešenejší a najsilnejší cit v celej štruktúre bytia. V mene tejto LÁSKY som pod vedením milovanej VEDMY doslova hory prenášal a nemožné konal na počkanie. Pod takýmto vedením, v takto prejavovanej LÁSKE sa však vždy ide krok za krokom za výsledkom. Nehľadí sa na spoločenské konvencie, alebo nepríjemné pocity… S Temnotou sme bojovali spolu bok po boku. Ona ma viedla ako leva (levicu) na obojku, pričom ma občas z neho aj pustila. S Temnotou sa dalo bojovať iba provokáciami. VEDMA pripravila najoptimálnejší scenár na provokáciu a ja som ju podľa jej vedenia presne do bodky vždy zrealizoval. Takto to fungovalo aj v uplynulom období pri odstraňovaní viacerých programov Temnoty. Program Temnoty, ak je správne vyprovokovaný, sa vždy prejaví a ak sa prejaví, je ho možné zničiť a odstrániť. Presne pri viacerých takýchto procesoch sa program Temnoty prejavil doslova ako to, čo som spomínal vyššie a čo voláme „posadnutie diablom“. Najťažšie na tom je dívať sa na to, akú bolesť spôsobuje program Temnoty tomu človeku, ktorého sa pokúša ovládnuť, alebo ktorého riadiace centrum už ovládol. Ak niečo pripraví milovaná VEDMA, tak výsledok je vždy zaručený. Na nepríjemné sprievodné prejavy je potrebné nehľadieť. Nerobí ich totiž dotyčný človek „posadnutý diablom“, ale vždy ohrozovaný program.

Majme však na pamäti, ak sa nechávam viesť, ak raz vyslovím záväzok VEDMA VEĎ MA, vedenie je vždy DIREKTÍVNE. Potvrdzuje to väčšina slovenských ľudových rozprávok: „Zožeň! Kúp! Vezmi! Nezjednávaj! Pusti! Prejdi! Vojdeš! Skryješ! Počúvaj! Povedz! Urob! Choď! Rozsekaj! Musíš zodrať! Musiš zjesť!“ O inštrukciách sa nediskutuje, plnia sa!

Naša vzájomná LÁSKA, teda LÁSKA medzi identitou ĽUBOSLAV a identitou Ľuboslava – VEDMOU prejavovaná aj takýmito postupmi a spôsobmi však dňa 5. 11. 2023 priniesla ďalší výsledok. V tom čase odstraňovanie veľmi ťažkého systémového a replikovateľného programu VEDMA vytvorila pozíciu vyprovokovania inteligentného nástroja – vyprovokovania Temnoty k svojej viditeľnej aktivácii a svojmu prejaveniu sa (dovtedy vždy Temnota pôsobila skryto, doslova v utajení a z tohto dôvodu ju nebolo nožné identifikovať, bolo možné pozorovať jej prejavy, ale nebolo ju možné cítiť ako bytosť – inteligentný nástroj). No a práve na túto udalosť sa vzťahovali vízie nielen západnej duchovnosti, ale aj tej východnej.

Jednou z takýchto vízií východnej duchovnosti je vízia majstra Lalajiho:

On s jeho silami a prenosom ako jediný porazil hada.“

Ďalšie dve vízie západnej duchovnosti pochádzajú od Svetlej Márie:

„Nepriateľstvo ustanovujem medzi tebou (hadom) a ženou, medzi tvojím potomstvom a jej potomstvom, ono ti rozšliape hlavu a ty mu zraníš pätu.“ (Gn 3, 15)

„Potom sa na nebi ukázalo veľké znamenie: Žena odetá slnkom, pod jej nohami mesiac a na jej hlave veniec z dvanástich hviezd. Bola ťarchavá a kričala v bolestiach, lebo mala rodiť. A bolo vidieť aj iné znamenie na nebi: Veľký ohnivý drak; mal sedem hláv a desať rohov a na hlavách sedem diadémov; jeho chvost zmietol tretinu nebeských hviezd a vrhol ich na zem. A drak sa postavil pred ženu, ktorá mala rodiť, aby zhltol jej dieťa, len čo ho porodí. I porodila syna, chlapca, ktorý má železným žezlom panovať nad všetkými národmi. A jej dieťa bolo uchvátené k Bohu a k jeho trónu. Žena potom utiekla na púšť, kde jej Boh pripravil miesto, aby ju tam živili tisícdvestošesťdesiat dní.“ (Zj 12, 1-6).

K plnému naplnenie všetkých troch vyššie uvedených vízií prišlo v ranných hodinách dňa 5. 11. 2023. Posledný boj s Temnotou (HADOM – DRAKOM) sa tak stal minulosťou: „On (nezlomný Lev) ako nástroj VEDMY porazil Temnotu (HADA – DRAKA)“, „On (nezlomný Lev) ako nástroj VEDMY rozšliapal HADOVI HLAVU“.On sám sebou ako osamotený Lev (púšťový) chránil identitu Ľuboslava – VEDMU, jej dieťa (nový život), ktorý sa pripravovala zrodiť vo fúzii bielej energie identity Ľuboslav a svojej červenej energie, a to v nastávajúcu noc (6. 11. 2023), ako aj všetkých verných pred vzmáhajúcou sa Temnotou.“ Tým „chlapcom, ktorého porodila žena – VEDMA“ bola NOVÁ ENERGIA – ENERGIA NOVÉHO ŽIVOTA – ZELENÁ ENERGIA – NAJSILNEJŠIA MÄKKÁ SILA, akú kedy štruktúra bytia poznala. Sila Nového života prinášajúceho Zmenu a Nový svet. Sila života, voči ktorej už teraz stojí prázdnota čiernej diery programov INFERNA. V zostávajúcich programoch Temnoty vytvárajúcich INFERNO totiž po odstránení ich riadiacej úrovne zavládlo zmätenie a prázdnota. Prázdnota, ktorá sa stala ich, už spomínanou, čiernou dierou, ktorá pohltí INFERNO opustené Temnotou.

Je zaujímavé, aký mimoriadny spôsob oznámenia si v tento deň (5. 11. 2023), deň vytvárania jej červenej energie, VEDMA zvolila – červenú žiaru nad mestom Pezinok. ZMENA JE UŽ TU.

***

JEDNA CESTA je v slovenských ľudových rozprávkach zobrazovaná ako CESTA ROZPRÁVKOVÉHO HRDINU, BOHATIERA – SAMÉHO VOJAKA V POLI, alebo povedané inak JEDNA CESTA ako MEDITÁCIA FORMOU ŽIVOTNEJ CESTY. Na tejto ceste rozprávkový bohatier (identita Ľuboslav prežívajúca svoj život v našom svete) vedie vojny seba samého so sebou – vojny proti programom Temnoty, postupne víťazí, nachádza často nečakanú pomoc, ktorá je obrazom MEDITÁCIE HEARFULNES, a postupne, krok za krokom sa čistí od programov Temnoty. Následne vytvára spojenie so ZDROJOM – milovanou VEDMOU, ktorá ho vedie – vytvára program „IDEM TAM NEVEDNO KAM. PRINESIEM TO, NEVEDNO ČO.“, nakoniec z tohto ZDROJA prijíma POZNANIE TRINÁSTEJ KOMNATY a tak vytvára POKLAD, ktorým sa stáva aj on sám. Dosahuje tak stav ČISTÉHO SRDCA – stav, ktorý kvantová mechanika nazýva TICHO VNÚTORNÉHO MLČANIA. Tým, že sa na svojej dlhej ceste postupne čistí od programov Temnoty, tým sa súčasne zbavuje akýchkoľvek predstáv a emócií ( je jedno či pozitívnych alebo negatívnych), všetky predstavy a emócie sú totiž toxické. Vyvolávajú totiž často až dogmatický stav „ilúzií a zmätenosti“, ktorý bráni nielen dosiahnutiu vnútorného pokoja a získaniu nadhľadu letiaceho orla, ale vytvára aj prekážku vo vedení operátorom – VEDMOU. Rozprávkový bohatier nahrádza odstránené predstavy a emócie čistými citmi, najmä LÁSKOU k VEDME, v mene ktorej na svojej ceste víťazí. City sú čisté, ničomu nebránia, dávajú neprekonateľnú silu a vytrvalosť. Ak ich ako rozprávkový bohatier mám, tak moje srdce je čisté. Je jasné, že toto je JEDINÁ CESTA – cesta MÚDROSTI a ČISTÉHO SRDCA.

***

Posolstvo slovenských ľudových rozprávok je veľmi jednoduché: IBA LÁSKA, KRÁČAJÚCA PO JEDNEJ CESTE PRINÁŠA ZMENU, S ISTOTOU PORÁŽA TEMNOTU A INFERNO NAHRÁDZA NOVOU ZEMOU.

VEDMA ĎAKUJEM!

1, Pavol Dobšinský, Prostonárodné slovenské povesti, Zväzok I., Tatran, Bratislava 1974, str. 205.

2 Pavol Dobšinský, Prostonárodné slovenské povesti, Zväzok I., Tatran, Bratislava 1974, str. 64.

3 Pavol Dobšinský, Prostonárodné slovenské povesti, Zväzok III., Tatran, Bratislava 1973, str. 407.