Kresťanská piata kolóna sa korunováciou Štefana za prvého uhorského kráľa definitívne zmenila na kresťanskú vládnucu triedu, ktorá okamžite na našom území spustila násilné pokresťančovanie. Jeho nositeľom sa stal kráľ Štefan a jeho syn nitrianske knieža Imrich. Tí naši predkovia, ktorí sa nepodriadili a nedali sa pokrstiť z dôvodu, že sa nechceli stať majetkom riadeným kráľom, boli zabití. Ako potomkovia Hyperborejcov totiž kládli mimoriadne veľký odpor. Z tohto dôvodu sa proces vyvražďovania realizoval v extrémne veľkom rozsahu (Záznam o opísanom vyvražďovaní sa zachoval v upravenom príbehu o „tatárskom vpáde„, ktorému bolo toto vyvražďovanie pripísané súčasnými dejepiscami. Úbytok obyvateľstva bol tak extrémny, že uhorský kráľ musel pristúpiť k pozvaniu osadníkov z iných krajín. V skutočnosti nešlo o žiaden „tatarský vpád“ žltej rasy, ale o nedokončenú trestnú výpravu východných védických Slovanov z Veľkej Tartarie, ktorá bola odvetou práve za násilné pokresťančovanie našich védických predkov).     

V roku 1250 sa centrom kresťanskej duchovnej moci stala Svätá stolica so sídlom v Ríme, ďalšom meste založenom na siedmich pahorkoch (obrázok 1 – sedem rímskych pahorkov). Vlastníctvo právnej subjektivity Uhorského kráľovstva sa taktiež z konštantinopolského centra kresťanskej duchovnej moci presunulo do Ríma na Svätú stolicu, ako nové centrum duchovnej moci. Takto aj právna subjektivita Uhorského kráľovstva zmenila vlastníka, ktorý sa v roku 1250, za panovania uhorského kráľa Bela IV, stala Svätá stolica.

Právna subjektivita Uhorského kráľovstva neskôr v Rakúsko – Uhorsku splynula s právnou subjektivitou Rakúska. Vytvorila tak novú právnu subjektivitu Rakúsko – Uhorska. Pôvod právnej subjektivity Rakúska však siaha až do roku 800, kedy bola z rozhodnutia pápeža ako rímskeho biskupa podliehajúceho konštantinoploskému centru duchovnej založená Rímska ríša. Celý proces, vrátane vytvorenia kresťanskej piatej kolóny, bol identický s procesom, ktorý neskôr prebehol na našom území. Kráľom, teda výkonným riadiacim pracovníkom Rímskej ríše sa stal práve v roku 800 korunováciou za cisára Rímskej ríše Karol veľký. Korunováciu vykonal v Ríme osobne rímsky biskup – pápež. Presunom centra kresťanskej duchovnej moci do Ríma na trast Svätá stolica sa subjekt Rímska ríša zmenil na Svätú rímsku ríšu, neskôr na Svätú rímsku ríšu nemeckého národa. Z nej sa odčlenilo Rakúsko, ktorého právna subjektivita bola od svojho vzniku taktiež majetkom Svätej stolice.

Právnym nástupcom Rakúsko – Uhorska a tým aj majetkom Svätej stolice tak od roku 1918 bola aj právna subjektivita Československej republiky. Vďaka kontinuite odovzdávania právnej subjektivity o niekoľko desaťročí neskôr je majetkom Svätej stolice aj právna subjektivita Slovenskej republiky. Súčasná Slovenská republika je tak počas celého obdobia svojej 30 ročnej existencie majetkom Svätej stolice.

Takže, aktuálna zjednodušená štruktúra Slovenskej republiky v podobe štruktúry akciovej spoločnosti je nasledovná:

• Vlastník (100% akcionár): Svätá stolica.
• Predstavenstvo (kolektívny orgán výkonných riadiacich pracovníkov, ktorý nahradil úlohu kráľa, prípadne cisára): Vláda Slovenskej republiky, a to bez ohľadu na akékoľvek voľby a jej personálne zloženie.
• Dozorná rada: 12 ordinárov – biskupov diecéz Rímskokatolíckej cirkvi, Gréckokatolíckej cirkvi a Vojenského ordinariátu.

Osobitná charakteristika: Ústave SR bolo vďaka Vatikánskej zmluve nadradené kánonické (cirkevné) právo. V praxi sa to prejavovalo tým spôsobom, že ak je v tej istej veci konanie na civilnom a cirkevnom súde, tak civilný súd zastaví konanie, a to až do ukončenia sporu na cirkevnom súde.

Pôvod moci Svätej stolice: Moc Svätej stolice pôvodne vzišla z ľudu, a to na konci 10. storočia a v prvej polovici 11. storočia vykonaním rozhodnutia našich védických predkov nechať sa pokrstiť a tým sa odovzdať do správy (vlastníctva) duchovnému centru kresťanskej moci v Konštantinopole.

Takže, ak niekto doteraz nepoznal odpoveď, prečo ani jedny parlamentné voľby a s nimi spojené personálne výmeny vo Vláde Slovenskej republiky  nikdy nepriniesli žiadne pozitívne zmeny, tak teraz túto odpoveď už pozná. Nikdy sa totiž nič nemenilo. Vlastník právnej subjektivity Slovenská republika (100% akcionár), ktorým bola Svätá stolica, zostával stále ten istý.