Pre pochopenie právnej subjektivity Slovenskej republiky si potrebujeme vysvetliť niekoľko pojmov a taktiež sa pozrieť do vzdialenej minulosti.

Pojem “všetka moc pochádza z ľudu” vyjadruje zvrchovanosť ľudu. “Zvrchovanosť ľudu znamená, že moc pochádza od ovládaných, nie od vládcov. Zvrchovanosť ľudu vychádza z idey, že všetka zákonitá moc pochádza od ľudí, ktorým sa vládne a nie z nejakého božského či iného externého zdroja (pozri https://sk.wikipedia.org/wiki/Zvrchovanos%C5%A5_%C4%BEudu)”.

V kánone 96 Kódexu kánonického práva (cirkevné právo) sa uvádza, citujem: „Človek je krstom včlenený do Kristovej cirkvi a v nej je ustanovený za osobu s povinnosťami a právami…“ V paragrafe 2 kánonu 204 Kódexu kánonického práva je napísané, citujem: „Táto Cirkev, ustanovená a usporiadaná na tomto svete ako spoločnosť, pretrváva v Katolíckej cirkvi, ktorú spravuje Petrov nástupca a biskupi v spoločenstve s ním.“

„Piata kolóna“  je termín označujúci skupinu ľudí navonok vystupujúcu ako súčasť zriadenia alebo štátu, ale v skutočnosti jej aktivity zvyčajne smerujú k jeho oslabeniu alebo dokonca deštrukcii (pozri https://sk.wikipedia.org/wiki/Piata_kol%C3%B3na).

Rozhodnutie o kristianizácii, teda pokresťančovaní našich védických predkov (slovanský védizmus) žijúcich na území dnešného Slovenska bolo urobené na konci 8. storočia.  V tom čase bola už dlhodobo centrom duchovnej moci slovanského védizmu Nitra postavená na siedmych pahorkoch s centrálnou pozíciou Nitrianskeho hradu (Obrázok 1 – sedem nitrianskych pahorkov) Význam Nitrianskeho hradu ako duchovného centra a súčasne bohatého investora potvrdzujú aj archeologické nálezy. Napríklad tzv. Veľkomoravský val z 9. storočia je odpružený drevom, v tom čase vzácnej dreviny, jedlého gaštanu. V katedrále je zas pod úrovňou podlahy sprístupnené  tzv. „kvádrikové murivo“ (obrázok 2 – úlomok z kvádrikového muriva) zhotovené z pravidelne opracovaných pieskovcových kvádrov dodaných až niekde z Rakúska. Odhad hovorí taktiež o období pred 11. storočím.).  

Záujem kresťanov o naše územie a osobitná pozornosť, ktorú mu venovali, bola taká veľká práve preto, že sedem nitrianskych pahorkov predstavovalo duchovné centrum slovanského védizmu. Stačí sa pozrieť na zachovanie Nitrianskeho údelneho kniežatstva v Uhorskom kráľovstve, kde vládol uhorský následník trónu. Jednoducho význam duchovného centra nebolo možné v ľude odstrániť, preto ho bolo nevyhnutné použiť. Neskôr titul nitrianskeho kniežaťa zdedili nitrianski biskupi, ktorí často robili poradcov kráľom. Nitra bola navyše centrom inovácií. V súčasnosti sa spomínaná osobitná pozornosť prejavila podpísaním vatikánskej zmluvy, ktorá nad Ústavu Slovenskej republiky postavila kánonické (cirkevné) právo.

V 9. storočí prišiel na naše územie Cyril a Metod s poverením vtedajšieho centra kresťanskej duchovnej moci v Konštantinopole (opäť postaveného na siedmych pahorkoch, obrázok 3 – sedem konštantinopolských pahorkov) s cieľom vytvoriť na našom území, v slovanskom védickom prostredí, kresťanskú piatu kolónu. Piata kolóna bola vytváraná z ľudí, ktorí sa nechali pokrstiť. Urobili tak ľudia, ktorí z tohto svojho kroku očakávali získanie nejakej výhody (je tomu tak dodnes). Títo jednotlivci aktom krstu prešli zo správy védického nitrianskeho duchovného centra pod správu (do vlastníctva) kresťanského duchovného centra v Konštantinopole. Vykonávaním tejto správy (vlastníctva) v mene konštantinopolského duchovného centra moci bol poverený rímsky biskup – pápež. Uvedená piata kolóna bola z nášho územia dočasne vyhnaná v roku 886. Následne kresťania v roku 907 prehrali aj vojenský pokus o nastolenie kresťanstva (bitka pri Bratislave). Do roku 991, kedy zomrelo posledné védické knieža  Sveulado, tak na našom védickom území vládol pokoj. O oživenie kresťanskej piatej kolóny sa však na konci 10. storočia pričinilo knieža Gejza.

Na prelome 10. a 11. storočia bola táto piata kolóna tak silná, že rozsah vlastníctva (pokrstených členov piatej kolóny) spravovaného pápežom ako rímskym biskupom dosiahol kritickú  úroveň. V roku 1000 tak vtedajší rímsky biskup – pápež mohol z titulu duchovnej moci, udelenej mu kresťanským duchovným centrom v Konštantinopole, vydať rozhodnutie o vytvorení Uhorského kráľovstva a o korunovácii Gejzovho syna Štefana za prvého uhorského kráľa korunou, ktorú mu poslal on sám. Právnu subjektivitu Uhorského kráľovstva, teda Uhorské kráľovstvo tak vytvoril pápež ako rímsky biskup z titulu práv, ktoré vykonával z poverenia konštantinopolského centra duchovnej moci. Takýmto spôsobom sa vytvorila klasická oddelená štruktúra vlastníka (konštantinopolského duchovného centra moci) zastúpeného rímskym biskupom – pápežom a jeho výkonného riadiaceho pracovníka (manažéra, riaditeľa), ktorým sa stal uhorský kráľ (opisovanú oddelenú štruktúru dnes poznáme ako štruktúru akciovej spoločnosti). Uhorský kráľ tak z poverenia rímskeho biskupa – pápeža vykonával riadenie pápežových aktív (kresťanov, teda tých, čo boli pokrstení) spravovaných ním v prospech konštantinopolského duchovného centra moci.

(pokračovanie)